Brezy

Brezy bývajú často vnímané o dosť inak, než si zaslúžia. Sú to obvykle veľmi vitálne stromy, ktoré ako prvé osídľujú miesta bez života – ako haldy hlušiny, kameňolomy po ukončení ťažby, či miesta po ničivých  lesných požiaroch. Takýmto drevinám sa preto hovorí, že sú pionierske.

Jedným z hlavných dôvodov úspešnosti briez je ich maličké semienko, ktoré vietor prenáša na veľké vzdialenosti, dostane sa preto všade. Zrejme ďalším elementom ich úspešnosti je veľmi „výkonná fotosyntéza“ – za normálnych okolností brezy vyrobia viac cukrov, než sami potrebujú. Tie nadbytočné vylučujú koreňmi do pôdy. To je impulz pre niektoré druhy húb pre naviazanie mykoríznych vzťahov, čím sa štartuje prosperita oboch – húb, aj briez.

Pre túto vitalitu bývajú brezy označované ako "buriny". Zvláštnu úctu si nenašli ani u lesných hospodárov, pretože jej drevo nie je príliš v kurze, ale jej pôsobenie na lesné spoločenstvo bude zrejme významnejšie, než si pripúšťame.

Na popularite briez sa v ostatných rokoch zaslúžil novo vznikajúci trend obľuby viackmenných stromov v sektore súkromných záhrad. Viackmenné tvary majú niečo do seba, lebo v dolnej časti sú polopriesvitné, ale nie úplne prázdne. Brezy sa pestujú najmä pre efekt zaujímavej kôry. Zámerne nehovoríme iba o bielej farbe, pretože brezy disponujú pomerne širokou paletou farieb.

Za najmodernejšiu brezu súčasnosti asi môžeme smelo považovať brezu himalájsku, ktorá okrem krásy a elegancie vnáša do našich radov aj trošku neistotu – ako ju správne pomenovať vedecky. Obvykle býva označovaná ako Betula jacquemontii, niekedy ako Betula utilis ‘Doorenbosii‘. Niektorí záhradníci a botanici tvrdia, že sú to dve mená pre jeden druh, iní zase zastávajú názor, že sa jedná o dva rozdielne druhy, ktoré avšak na pohľad vyzerajú tak podobne, že rozoznať ich je veľmi zložité.

Krásne brezy ale nájdeme naprieč celým sortimentom. Niektoré z nich majú kôru hnedú, žltkastú, v prípade mladých konárov dokonca hnedo fialovú. Niektoré brezy rastú ako previsnuté, iné dokonca ako stĺpovité. Existujú dokonca nízke, kríkovité druhy. Veľká variabilita panuje aj v rámci jediného druhu – ak budete mať možnosť, obdivujte po chvíľach solitérne rastúce kusy. Uvidíte sami, že niektoré sú užšie, iné širšie, u niektorých kusov vidíme prevísanie tenkých vetvičiek, iné rastú viac vertikálne. 

Brezy na záhrade sú krásne. Ak sa pre ne rozhodnete, pamätajte, že sú to silne svetlomilné dreviny, v zatienenom priestore sú krehké a nie tak krásne. Brezy sú krátkoveké stromy – v čím lepších podmienkach rastú, tým kratšieho veku sa dožívajú. Naopak, vysoko v horách, kde rastú pomaly, bývajú dlhovekejšie. Na pôdu sú obvykle veľmi skromné a prispôsobivé.