Obe tieto byliny sú s levanduľou príbuzné, patria do čeľade hluchavkovitých. Milujú slnko a po zakorenení zvládajú aj extrémne či dlhotrvajúce sucho. Niektoré odrody či botanické druhy oboch rastlín sa celkom dobre vysemeňujú, čím obsadzujú voľné priestory v okolí materských rastlín. Vysemenené rastliny bývajú niekedy ešte životaschopnejšie, než ich na miesto vysadené rodičovské rastliny.
Materina dúška sa často vysádza do medzier v kamenných chodníkoch či dokonca vo vydláždených plochách. Má to niekoľko dôvodov. Čiastočne zatieni spevnené plochy, čím (aspoň trochu) zníži akumuláciu tepla. V prípade chodníkov sa počíta s tým, že sa občas nejaká „prechádzajúca noha“ dotkne trsu, čím sa uvoľnia voňavé silice do priestoru a okolie materinej dúšky ozdobí jej vôňa.
V prípade kocúrniku ide ešte o silnejší efekt. V porovnaní s materinou dúškou vytvára viac hmoty, ktorá ešte lepšie zatieňuje priestor pod sebou. Sivo strieborné lístky niektorých odrôd ľahšie odrážajú slnečný svit do priestoru, čím sa rastliny bránia proti prehriatiu. Kocúrniky dokážu bohato a dlho kvitnúť, keď sa po odkvitnutí zrežú, sú schopné rýchlo narásť a kvitnutie minimálne raz, ale niekedy i dvakrát za sezónu zopakovať. Ich kvety sú vo veľkom množstve veľmi nápadné a dekoratívne. A aby toho nebolo málo, sú mimoriadne príťažlivé pre včely a čmeliakov, čím je ich ekologická hodnota ešte vyššia.
Oba spomenuté druhy dokážu byť pri vhodnom použití užitočnými pomocníkmi pri záhradničení v extrémne teplých lokalitách.
Materina dúška a kocúrnik – adepti pre extrémne situácie
Vždy, keď reč príde na to, akú rastlinu vysadiť na suché, slnečné miesto sa nájde niekto, kto poradí vysadiť levanduľu. Okrem tejto krásnej a aromatickej rastliny ešte existujú ďalšie druhy, ktoré podobné situácie zvládajú minimálne rovnako dobre ako levandule, ale stoja trošku v ústraní a niekedy sa ne zabúda. Je to materina dúška (Thymus) a kocúrnik (Nepeta).
