Nech žijú sirôtky

Kto by ich nepoznal. Sú to malé, vďačné rastliny, ktoré botanicky patria k fialkám, sú to typické dvojročné rastliny. Pestujú sa pre okrasné účely už veľmi dlhú dobu.

Síce nevieme úplne presne zistiť, odkedy sa sirôtky pestujú, ale už v 12.storočí boli obľúbené vo Francúzsku, kde ich nazývali slovom pensee. V Česku sa sirôtky nazývajú menom maceška, v Chorvatsku je to podobné ako u nás – jedno z mien je sirotica. Tiež sa nazývali pekným menom „dan i noč“ (deň a noc). Bolo to preto, že niektoré sirôtky majú v svojich kvetoch svetlú i tmavú farbu. Tento jav v Poľsku zase viedol k tomu, že sirôtke tam hovoria siostra i brat.

Kedysi bývala sirôtka symbolom vernosti, neskôr znakom voľnomyšlienkárskeho spôsobu uvažovania.

Nech to bolo v histórii už akokoľvek, dnes patria sirôtky k veľmi obľúbeným rastlinám. Do našich domovov prinášajú atmosféru jari. Vydržia kvitnúť veľmi dlho, podľa priebehu počasia často až do začiatku leta. Najlepšie vyniknú vo veľkom množstve v kvetináčoch, v závesných nádobách alebo ako podrast k cibuľovinám, alebo vysadené samostatne. Výborne pôsobia aj zosadené v rôznych dekoračných nádobách. Dajú sa dobre kombinovať aj s inými jarnými druhmi rastlín, i sami medzi sebou, v rámci rôznych farebných variácií.