To spôsobilo, že sa z pestovania týchto rastlín stala ozajstná vášeň, najmä zámožní obyvatelia v Anglicku v druhej polovici 19. storočia začali jednotlivé odrody zbierať a často za veľké peniaze získavať fantastické nové typy. Ako rýchlo táto vášeň vznikla, tak aj skončila. Vďaka jednoduchému rozmnožovaniu sa aj novinkové rastliny rozšírili medzi obyčajných ľudí – a ich cena spadla a prestali tým byť atraktívne pre komerčné pestovanie. Aj začiatkom 90.rokov minulého storočia to mali tieto rastliny trochu naklonené, ale opäť sa dokázali vrátiť – a opäť v novom sortimente až neuveriteľných farebných kombinácií.
Podobne ako rastlina samotná prešla búrlivou históriou, aj vývoj jej mena nebol úplne jednoduchý. Okrem názvu Coleus sa používalo pomenovanie Solenostemon, či dokonca Plectranthus scutellaroides. Nakoniec sa botanici uzniesli na ustálení mena – africká žihľava v skutočnosti žihľavou nie je, botanicky patrí do úplne inej skupiny rastlín. Jej správne meno je Coleus scutellaroides – v bežnom jazyku sa zrejme aj naďalej bude oslovovať tak, ako to bude ľuďom vyhovovať najviac.