Begónie na záhrade

Begónie patria k najrozmanitejším rastlinným rodom v rámci celej planéty. Nachádzajú sa naprieč celým tropickým svetom s výnimkou Austrálie. Pre Európu boli begónie objavené v 17. storočí na súostroví Antily.  Objavil ich vraj mních Plumier – ktorý celkom z tohto miesta popísal celkom 6 druhov. Meno dostali podľa Michela Begóna – dôstojníka francúzskeho námorníctva – ktorý vedeckú expedíciu na Antily viedol.

V súčasnosti je popísaných okolo 1000  druhov, umelo vzniknuté kultivary begónií snáď ani nie je možné spočítať. V rámci rodu existujú krásne druhy okrasné listom a ďalšie ozdobné kvetmi. V rámci objektivity ale treba priznať, že veľké množstvo botanických, teda divokých druhov je pre bežné pestovanie úplne nezaujímavých.

V prípade vyšľachtených kultivarov je situácia úplne opačná. Nájdeme medzi nimi drobné, jemnučké typy, i mohutné okázalé formy. Begónie je dobré v tomto období pestovať vonku na záhrade. Takto sa môžeme postaviť aj k typicky izbovým druhom. Striedanie denných a nočných teplôt a primerané prúdenie vzduchu im veľmi vyhovuje. Pri hľadaní miesta na záhrade treba rešpektovať nároky týchto rastlín. Aby sa im dobre darilo, vyhovuje im zo všetkého najviac väčšie množstvo rozptýleného svetla. Môžu byť umiestnené pod korunou stromu, alebo na terase pod pergolou. Rozptýlené svetlo sa dá dosiahnuť použitím tieniacich sietí, ktoré sa natiahnu na konštrukciu pergoly či altánu. Nesvedčí im príliš častý alebo silný dážď – zvlášť keď sú pestované v nádobách. Ideálne je mať ich pod presahom strechy, alebo pod strieškou vyrobenou špeciálne pre tento účel. Ak sú pestované v okrasných obaloch, treba po každom daždi nadbytočnú vodu vyliať.

Kvitnutie je enrgeticky náročný proces, ak chceme dosiahnuť bohaté kvitnutie, treba im dopriať doplnkové hnojenie na podporu kvitnutia. Toto hnojivo môžeme aplikovať bez obáv v týždennom intervale vo forme hnojivej zálievky. S príchodom chladných dní treba begónie  ochrániť od mrazov a nízkych teplôt. Hľuznaté druhy sa dajú prezimovať v bezlistom stave – buď jednotlivo zabalené v novinách, alebo celé v kvetináčoch bez nadzemnej časti. Typické izbové druhy sa cez zimu ponechávajú bez väčších zásahov, aj s listami. Ocenia opatrnejšie a miernejšie polievanie a čo najviac svetla. Z hĺbky miestnosti sa môžu preniesť čo najbližšie k oknu.