Borovice

Latinské meno borovice Pinus má pravdepodobne korene v indoeurópskej jazykovej skupine a znamená živicu. Slovo piňos, ktoré nepochybne vzniklo zo názvu Pinus je v niektorých krajinách sveta (napr. v Mexiku) synonymom pre každý typ ihličnatého stromu.

Borovice patria k hospodársky veľmi dôležitým stromom. Majú cenné drevo, sú dôležitým krajinotvorným  prvkom, spevňujú pôdu a pôsobia proti jej erózii, veľká väčšina borovíc patrí k extrémne svetlomilným drevinám.

Hlavným poznávacím znakom borovíc je počet ihličiek vo zväzku. Najčastejšie ich býva v jednom zväzku 2-5, ale existujú i druhy, ktoré majú ihličiek 6 a veľmi vzácne i jedinú, samostatne rastúcu ihlicu.

Kôra borovice, respektíve jej vnútorná časť je jedlá – dá sa konzumovať samostatne, alebo po nasušení sa dá zomlieť na múku, ktorá sa obvykle mieša s inou múkou alebo ovsenými vločkami. Nie je to ale jedlo na bežné použitie – ale v období potravinovej núdze či hladomoru môže borovica poslúžiť aj pre tento účel.

Borovice sú veľmi cennými záhradnými i parkovými drevinami. Borovica čierna ( u nás nepôvodná) veľmi dobre zvláda nástrahy mestského prostredia. Kosodrevina zase zvládne takmer všetky podmienky včítane extrémov, s výnimkou zatienených lokalít.

Niektoré borovice sú veľmi nápadné aj svojou kôrou, ktorá môže byť hlboko rozvrásnená, alebo viac farebná. K najnápadnejším druhom patrí druh Pinus bungeana, ktorej kôra sa trošku podobá kôre platanu.

Borovice sú pomerne dlhoveké – ľahko sa dožívajú veku cez sto rokov, ale vek nad 200 rokov nie je žiadnou výnimkou. Medzi borovicami nájdeme dokonca aj najstaršie rastliny sveta, borovica dlhoveká – Pinus longaeva – sa dožíva veku až cez 4000 rokov. V horších podmienkach rastie veľmi pomaly – iba okolo 15 cm za 40 rokov.