Bradavec (Caryopteris)

Drobných kríkov kvitnúcich na prelome leta a jesene nie je veľa. O to sú vzácnejšie, zvlášť ak sú nositeľmi nejakej mimoriadnej vlastnosti. Presne to je prípad neveľkého kríku, nesúceho zvláštne meno – bradavec. Je to drevina, s ktorou treba mať od jari veľa trpezlivosti. Kto ju však má, oplatí sa mu to. 

Bradavce rašia niekedy trochu neskôr, ako bežné druhy drevín. Jar aj začiatok leta je pre majiteľov týchto rastlín obdobím, kedy si ich zrejme veľmi nevšimnú. Až koncom prázdnin – a potom podľa počasia až do októbra – nastane ich správna chvíľa. Po obvode letorastov (konáriky, ktoré narástli v priebehu leta) sa objavia drobné púčiky, ktoré sa premenia na nežné kvety rôzne modrých odtieňov (k dispozícii je už aj odroda s kvetmi svetlo ružovými). 

Tieto kvety sú krásne samé o sebe, ale aj pohľad na rastlinu z diaľky stojí za to. Mimoriadna vlastnosť, o ktorej sme niečo naznačili na začiatku, sa týka mimoriadnej príťažlivosti pre včely a čmeliaky. Bradavce sú silne medonosné rastliny, čo ich za ostatné roky posunulo v rebríčku hodnôt na oveľa vyššie pozície. Ponúknuť opeľovačom medonosné rastliny v jarnom čase nie je zložité, ale na konci leta je ich už omnoho menej.

Bradavce sa pestujú ľahko – ak máte k dispozícii slnečné miesto a dobre priepustnú pôdu. Ku kvalite pôdy sú pomerne prispôsobivé, najviac sa im avšak páči v hlbšej, živnej zemine s obsahom vápnika. Pri pestovaní majte na pamäti, že kvitne na letorastoch. Preto nemá zmysel nechávať na rastline staré konáriky. V predjarí ich smelo všetky zrežte „na ježka“,, asi 10-15 cm nad zemou. Nebojte sa – neublíži im to. 

Vďaka tomuto spôsobu pestovania sú bradavce výborným spoločníkom drobných jarných cibuľovín. Pokiaľ je bradavec ostrihaný, priestor okolo neho pôsobí prázdno. V spoločnosti krokusov, narcisov a iných jarných cibuľovín ožije a rozsvieti sa pestrými farbami.