Bradavec

Neskorí letní kvitnúci pomocníci opeľovačov

Bradavce (Caryopteris) sú nízke kríky pôvodom zo Strednej, ale hlavne z Východnej Ázie. Podobne ako ďalšie rastliny z čeľade hluchavkovitých, aj bradavce, ktoré sem patria, sa vyznačujú výraznými kvetmi a veľkou príťažlivosťou pre hmyz. Je to veľmi cenná vlastnosť, najmä s ohľadom na kvitnutie od konca leta až po prvú tretinu jesene. V záhradách sa občas stretávame s jedným botanickým druhom (Caryopteris incana), inak sa pestujú najmä odrody kríženca označovaného ako Caryopteris x clandonensis. Rozdiely medzi jednotlivými odrodami na prvý pohľad – zvlášť u mladých rastlín, nie sú veľké. Obvykle sa prejavia až neskôr na stanovišti.

Kvety sú obvykle modrej farby, ale odtiene modrej sa líšia od svetlej až po tmavú. Výnimku tvorí kultivar 'Stephi', ktorý kvitne nežným, svetlo ružovým odtieňom. Výrazné rozdiely nájdeme aj vo farbe listov - od sivo zelenej, skoro striebristej farby ('Sterling Silver') cez zdravo zelenú, až po svieži žlto zelený odtieň odrody 'Hint of Gold'. Pre celkový efekt na záhone je dôležitý aj tvar rastliny v dospelosti. I pri posudzovaní tohto kritéria sú medzi jednotlivými odrodami veľké rozdiely. Jeden z najtradičnejších kultivarov sortimentu 'Heavenly Blue' má rozkladité konáriky, ktoré dávajú kríku voľný, prirodzený tvar. Kultivar 'Blue Baloon' vytvára naopak kompaktný kríček skoro guľovitého tvaru.

Pravidelný rez ako základ úspechu

Pre pestovanie bradavcov treba dodržať dve dôležité pravidlá - ponúknuť mu slnečné miesto s dobre priepustnou pôdou - a nebáť sa pravidelného rezu. Bradavce vytvárajú kvety na letorastoch a pestovať ich pre staré drevo nedáva význam. Každý rok je treba rastliny razantne skrátiť na 10-20 cm. Tento úkon sa robí v predjarí. Po skrátení zostane na záhone veľa voľného miesta, ktoré rastlina vyplní opäť v priebehu vegetácie. Do blízkosti kríkov sa preto často vysádzajú drobné jarné cibuľoviny, ktoré krátkodobo voľné miesto šikovne vyplnia.