Chochlačky – Corydalis

V teplejších oblastiach Slovenska, najmä v listnatých lesoch sa na samotnom začiatku jari môžeme miestami až veľmi hojne stretávať s nízkou bylinou vo fialkovej, alebo čisto bielej farbe. Je to chochlačka dutá, tá síce priťahuje pozornosť turistov prechádzajúcich jarným lesom, ale do záhrad si cestu našla iba výnimočne. Niektoré iné druhy tohto rodu sa v záhradách pestujú oveľa častejšie. Chochlačky rastú divoko najmä v miernom podnebí celej severnej pologule, existuje ich okolo 400 samostatných druhov. Najpočetnejšie zastúpenie má v prírode Východnej Ázie, najviac druhov rastie v Číne.

Chochlačky sú vytrvalé byliny, niektoré pod povrchom pôdy vytvárajú iba zhrubnutý podzemok. Existujú však aj druhy, ktoré majú drobnú hľúzku, pomerne podobnú na hľuzy krókusu. Tieto chochlačky patria k najskorším jarným kvetinám, rozvíjajú sa dramaticky rýchlo a často nasledujú hneď po snežienkach a bleduliach. Vysádzajú sa na jeseň, keď aj ostatné jarné cibuľoviny. V prvom roku od výsadby tvoria iba nenápadné rastliny, keď sa im podarí na stanovišti zostarnúť, na jar sa na mieste objavujú veľké, pôsobivé trsy.

Tieto typy chochlačiek sú výbornými spoločníkmi k rastlinám, ktoré pučia neskoro. Sú to niektoré druhy tráv, funkie, paprade. Z drevín sa hodia do podrastu hortenzií, ktoré sa v predjarí strihajú nakrátko. Nemá to iný význam než ten, že za týchto okolností je na kvitnúce chochlačky dobre vidieť.

Niektoré ďalšie druhy pestované v záhradách patria do skupiny hájnych rastlín, majú tiež krátku vegetačnú dobu, ktorá obvykle končí vo chvíli, keď sa stromy kompletne zazelenajú. Do tejto skupiny patrí napríklad krásne modrá Corydalis 'Spinners'. Svoje o chochlačkách vedia aj skalničkári – najmä v suchých múrikoch sa darí chochlačke žltej. Niekedy ju treba držať trošku pod kontrolou, rada sa vysemeňuje a šíri sa nepredvídateľne.