V širokom pojatí zoologického systému živočíchov tvoria dážďovky veľmi bohatú skupinu. Popísaných bolo okolo 5000 druhov, predpokladá sa ale, že ešte mnoho ďalších druhov na svoje objavenie iba čaká. Žijú všade – po celej planéte, s výnimkou najchladnejších oblastí. Sú veľmi rozmanité – od pár centimetrov až po dĺžku okolo 1,5m. Najväčšia z dážďoviek žije v Afrike (Microchaetus rappi), ktorá jeden a pol metrovú dĺžku dosahuje bežne, nájdu sa však i jedinci oveľa impozantnejších rozmerov. V Česku na niekoľkých lokalitách žije miestny rekordman - Allolobophora hrabei, dážďovka ktorá môže dorásť až do dĺžky 50 cm.
Anglický vedec Charles Darwin časť života venoval štúdiu týchto zvierat – v tejto súvislosti povedal, že: „Keby nebolo dážďoviek, poľnohospodárstvo, ako ho poznáme dnes (v dobe života Ch. Darwina) by pravdepodobne vôbec nemohlo vzniknúť.
Prečo toľko humbuku pre jedného červíka? Dážďovky o svojej užitočnosti nevedia nič, ale to akú službu pre nás vykonávajú, je výnimočné. Táto výnimočnosť spočíva hlavne v dvoch činnostiach. Živia sa organickými zostatkami rastlín, ktoré ležia na povrchu pôdy. Tieto časti rastlín vťahujú pod povrch pôdy, čím zvyšujú obsah humusu v nej. Minimálne rovnako dôležité je neustále “perforovanie“ pôdy, a to ako v horizontálnom, tak vertikálnom smere. Tým dostávajú do pôdy vzduch, nutný pre dobrý život koreňov. Okrem toho zvyšujú schopnosť pôdy prijať i nadmerné množstvo vody. Táto vlastnosť sa v ostatných rokoch ukazuje ako mimoriadne dôležitá, lebo iba voda, ktorá zostane na pozemku má význam.
