Vo funkiovom názvosloví je pekný zmätok. Vznikol už v minulosti, keď sa do Európy dovážali nové a nové typy. Botanici si ich pekne brali do parády a dávali im mená ako na bežiacom páse. Až neskôr sa ukázalo, že mnoho z popísaných typov patria jedinému druhu, ale líšia sa iba v maličkostiach. Napraviť staré chyby je ťažšie, ako sa vyhnúť novým. Pre tieto veľké zmätky je skoro jednoduchšie za hlavným, teda rodovým menom uvádzať hneď odrodový názov. Aj tak sa nedá vylúčiť, že jeden a ten istý kultivar bude mať viac mien. Preto, aby vám ale robili na záhrade radosť, na správnom mene až tak nezáleží.
O funkiách sa traduje, že sú to kráľovné tieňa. Platí to, ale nie absolútne. Správnejšie by bolo povedať, že milujú vlhko (ale nie úplné mokro). Tam prosperujú najlepšie. Ak majú vlhka dostatok, niektoré odrody dobre zvládnu život aj na slnečnej lokalite. Ktoré to sú? Hlavne jednofarebné odrody – bez žltých a bielych prímesí v listovej ploche. Čisto zelené a tiež šedo-modré odrody slnko znášajú pomerne dobre. A naopak – kultivary rašiace na žlto, alebo s veľkým podielom svetlých tónov bývajú na slnku často popálené a nevzhľadné.
Funkie uprednostňujú hlboké a živné pôdy s vysokým obsahom humusu. Sú výbornými spoločníkmi niektorých jarných cibuľovín, pretože pučia pomerne neskoro. Medzitým tieto cibuľoviny stihnú dokonale odkvitnúť. Práve vo chvíli, keď listy cibuľovín začínajú nevzhľadne žltnúť, prídu na pomoc funkie a svoje svieže listy rozvinú nad hnednúce lístky narcisov, snežienok či bledulí. Funkie sa dajú dobre pestovať aj v nádobách. Na zimu treba ale nádoby presunúť niekam pod strechu, do altánku alebo do kôlne, aby sa znížilo riziko vzniku hnilôb.
Ideálnymi partnermi funkií sú napríklad ázijské javory, paprade, rododendrony a niektoré tieňomilné či vlhkomilné druhy tráv.
