Ginkgo biloba - Ginko dvojlaločné

Dejiny stromu ginko zasahujú do pradávnej minulosti. Prvé stromy tohto rodu obývali planétu Zem minimálne pred 200 milónmi rokov, vyskytovali sa v rôznych oblastiach sveta. Svedčia o tom mnohé paleontologické nálezy. V minulosti to bol pomerne bohatý a variabilný rod, z prehistorických čias sa zachoval jediný – známy ako ginko dvojlaločné. Vývojovo sa ginko považuje za jediný žijúci organizmus, ktorý tvorí prechodový stupeň medzi papraďami a ihličnanmi.

Ginko je považované za dávnu liečivú rastlinu, ktorá sa využívala pri liečbe chorôb nervového pôvodu, a na podporu funkcií mozgu. Tieto informácie sa premietli aj do farmaceutického priemyslu, ktorý vyrába radu prípravkov na báze výťažkov z listov tohto stromu. Preto sa ginko stalo predmetom rady výskumov, tie však liečivé účinky ginka spoľahlivo nepreukázali.

Vo Východnej Ázii, ktorá sa považuje za jediné ohnisko prirodzeného výskytu ginka dvojlaločného na svete, sa plody používajú ako pochutina. Tá sa získava po precíznom zbavenia dužiny (inak silno zapáchajúcej) od jadra. Jadro sa potom praží a dochucuje, aby sa mohlo konzumovať podobne ako slané oriešky. V tejto veci ale treba byť ostražitý, lebo nadmerná konzumácia môže viesť k otravám, a to najmä u detí.

Ginko sa s obľubou vysádza ako okrasný strom. Základný botanický druh tvorí impozantné koruny širokorozložitého tvaru. Je to veľmi dlhoveká drevina, najstaršie známe jedince majú cez 3 tisícky rokov. Je veľmi životaschopný, netrápia ho žiadne zásadné choroby ani škodcovia. Dobre rastie v mierne kyslých pôdach, je extrémne svetlomilný. Okrem základného typu existuje niekoľko desiatok odrôd, ktoré sa líšia špecifickým tvarom listov, koruny (stĺpovité formy, previsnuté tvary, plazivé typy...) farebnosťou či rýchlosťou rastu. Medzi odrodami ginka sa dajú vybrať aj krásne kultivary pre malé rodinné záhrady.