Helénium

Z vlhkých lúk, prérií, saván a okrajov vodných tokov Severnej Ameriky pochádza jedna z krásnych trvaliek vrcholiaceho leta – helénium. Patrí do čeľade astrovitých, na celom americkom kontinente tento rod zastupuje asi 40 druhov – niektoré z nich rastú v Strednej i Južnej Amerike. Pre záhradnú tvorbu sú najdôležitejšie kultivary často vychádzajúce z druhu Helenium autumnale. Pôvodné botanické druhy dosahujú obvykle výšku okolo 1 metra, záhradné odrody bývajú často vyššie. Našťastie sa šľachtiteľom podarilo vyšľachtiť aj odrody s výškou 50-70 cm, čo využiteľnosť týchto trvaliek v rodinných záhradách výrazne zvyšuje.

Helénia sú pomerne nenáročné rastliny, najlepšie sa im darí na plnom slnku v priepustných, ale vlhkých pôdach. Vyššie odrody majú tendenciu nakláňať sa, preto ocenia oporu, ktorá ich udrží vo vzpriamenej polohe. Miesto technického riešenia je možné helénia vysádzať v spoločnosti pevnejších druhov trvaliek, ktoré im poslúžia ako čiastočná opora (trávy, astry, trvalkové druhy slnečníc...). Výbornou pomôckou pre udržanie helénia v kompaktnejšom tvare je neskorý jarný, alebo skorý letný rez, ktorým sa vňate výrazne skrátia (obvykle o 1 tretinu). Tento rez podporí rozvetvenie a celkové zníženie rastliny. Rastliny po reze zostanú výrazne kompaktnejšie, ale ich kvitnutie sa oddiali až o niekoľko týždňov.

Helénia boli v ľudovom liečiteľstve pôvodných amerických národov používané ako šňupacie rastliny, podporujúce intenzívne kýchanie. Verilo sa, že práve kýchanie podporuje liečbu nachladnutia, tlmí bolesti hlavy a vyháňa z tela zlých duchov.