Ibištek sýrsky (Hibiscus syriacus)

patrí k najnápadnejším drevinám plného leta. Je to jedna z drevín, u ktorej sa nemôžeme celkom presne zorientovať podľa názvu. Ten sa totiž trošku nepodaril – ibištek sýrsky pochádza až z ďalekej Východnej Ázie. Od 8.storočia existujú záznamy o tom, že sa v Japonsku tento ibištek pestoval v blízkosti domov. Obrovskú popularitu si ibištek získal  v Južnej Kórei, kde sa jeho štylizovaný kvet často objavuje v národnej symbolike. V kórejštine sa označuje ako “mugunghwa“, čo znamená niečo ako nekončiaca hojnosť. Vo východnej Ázii sa kvety tejto krásnej dreviny dokonca konzumujú, ale to asi nie je ten hlavný dôvod, prečo ho tak radi vysádzame na našich záhradách.

Ibišteky sýrske vytvárajú kríky vázovitého tvaru, ktoré dorastajú do výšky 2-4 metrov. Typickou vlastnosťou ibištekov je pomerne neskoré rašenie. Táto okolnosť dokáže začínajúcich pestovateľov často vystrašiť, určitá miera trpezlivosti je pri pestovaní týchto rastlín pomerne dôležitá. Vyhovuje im slnečné miesto – na iných stanovištiach zle kvitnú a majú krehké, vytiahnuté konáre. 

Ibišteky najviac ocenia živnú, aspoň mierne vlhkú, ale dobre priepustnú pôdu. Sú ale schopné prispôsobiť sa životu aj v ťažších pôdach, rastú tam ale výrazne pomalšie. Výborne znášajú rez a ľahko po ňom regenerujú. Preto sa občas pestujú aj v živých plotoch, pri pravidelnom reze sa ale môže stať, že nemusia kvitnúť tak bohato, ako keď rastú voľne. Veľmi populárne sú tieto ibišteky pestované v stromčekovitom tvare, v tejto forme sa mimoriadne dobre hodia aj do menších záhrad, lebo zaberajú menej priestoru. 

Ibišteky sýrske dobre vyniknú i pri pestovaní v nádobách na balkónoch, terasách a v blízkostí dverí a bránok. Takto pestované ale bývajú náchylnejšie na prezimovanie. Preto sa vyplatí pred mrazmi vybrať rastlinu z kvetináča a na zimu ju založiť (improvizovane vysadiť) do pôdy (alebo uschovať v chladnej miestnosti) a začiatkom jari vrátiť späť do kvetináča.