Ibišteky sýrske

Od arabských obchodníkov po európske záhrady

Viete akú majú spojitosť listy a cibule populárnej jesienky s krásnymi kvetmi ibišteku sýrskeho? Veľmi významnú – ale o tom až za okamžik. Ibišteky sýrske (Hibiscus syriacus) patria k najvýraznejším v lete kvitnúcim kríkom. Vyznačujú sa nápadnými kvetmi v pestrej farebnej škále. Napriek trochu zavádzajúcemu názvu nepochádzajú z oblasti Sýrie, ale až z Východnej Ázie.

Arabskí obchodníci priblížili ibišteky z Východnej Ázie na Blízky Východ, odtiaľ sa pravdepodobne v 16. storočí dostali do Európy. Pôvodné ibišteky dovezené z Ázie kvitli v odtieňoch ružovej a fialovej farby a veľkosť kvetov dosahovala obvykle v priemere okolo 4-5 cm. Šľachtitelia samozrejme chceli nové farby, výraznejšie tvary a hlavne väčšie kvety. Ich veľká snaha ale dlho neprinášala žiaduce výsledky. Nakoniec sa výsledok dostavil vďaka jesennej cibuľovine známej pod menom jesienka (Colchicum). Táto rastlina v sebe obsahuje alkaloid kolchicín, ktorý sa využíva v génovom inžinierstve. Jeho aplikáciou dochádza k znásobeniu počtu chromozómov, čo môže mať za následok zväčšenie kvetov. V šľachtení ibištekov k prelomovým výsledkom došlo v 70-tych rokoch 20. storočia.

Pestovanie a rozmnožovanie

Odvtedy vzniklo mnoho krásnych odrôd v pestrej palete pastelových farieb. Ibišteky milujú hlbšiu, živnú pôdu na slnečnom stanovišti. Ibišteky sýrske sa dobre tvarujú, dajú sa okrem prirodzenej kríkovitej formy pestovať na kmieniku ako malé stromčeky, ale svedčí im aj forma prísne tvarovaného živého plota. Hodí sa vedieť, že ibišteky sa na jar preberajú pomerne neskoro – ak zostávajú dlho bez listov, netreba prepadať panike, je to pre ne prirodzené.

Ibišteky sa ochotne vysemeňujú, v prípade pestrých odrôd si ale semenáčiky často nezachovávajú vlastnosti materskej rastliny. Ak ide o zachovanie farebnosti a typických znakov konkrétnej odrody, vysádzame rastliny, ktoré sú množené vegetatívnou cestou.