Pre našu kultúru je zo všetkých makov nepochybne najdôležitejší ten, ktorý dochucuje naše buchty, rezance, lokše a iné dobroty. Je to mak siaty – Papaver somniferum a jeho mnohé variety. Najstaršie stopy potvrdzujúce konzumáciu maku vedú až do neolitu, ale vypátrať jeho pôvod s úplnou istotou je veľmi zložité, pravdepodobne pochádza z oblasti Západného Stredomoria.
Vďaka veľkému množstvu semienok, ktoré mak tvorí, býva často považovaný za symbol plodnosti. V niektorých regiónoch sa dlho udržiavala tradícia manželov hneď po svadobnom obrade zasypávať semienkami maku vo viere, že to podporí ich plodnosť. S makom a záležitosťami okolo plodnosti trochu súvisí i úryvok z českej knihy Dějiny květin (1924) od Otokara Smrža, kde sa píše:
„Slovenská dívka ukryje něco máku na Štědrý den od večeře a vsype si ho za ňadra. Jakmile udeří dvanáctá hodina, běží první na půlnoční. Po službách božích pospíchá první z kostela a popouští opasek. Kolik zrnek maku z pazuchy vypadlo, tolik prý bude mít frajerův.“
Podobné využitie majú aj iné jednoročné maky, kam patrí aj náš dobre známy mak vlčí. Nie je jediný, je ich viac. Jedným z nich je aj mimoriadne pôvabný Papaver commutatum. Tieto síce krátkodobo efektné, ale mimoriadne nežné rastliny bývajú najčastejšie súčasťou pestrých letničkových zmesí, ktoré majú tú výhodu, že jednotlivé druhy rozkvitajú postupne tak, že na záhone aspoň niečo kvitne po dlhú časť vegetačnej doby.
Maky sú mimoriadne atraktívne pre hmyz, ich použitím na záhrade týmto vykonávame prírode veľkú službu. Aj keď sú to jednoročné rastliny, na stanovišti vedia vytrvať mnoho rokov, lebo sa ľahko vysemeňujú. Niekedy ich schopnosť prežiť môže súvisieť až s invazívnymi vlohami. Preto je na mieste aj drobná opatrnosť a regulácia, aby maky neovládli viac priestoru, ako by nás mohlo tešiť.
papaver commutatum
trvalkový záhon s makom siatym
mak vlčí - zmes kultivarov
