Jesenná krása japonských javorov

Javory dlaňovitolisté (Acer palmatum), ktoré síce trochu nesprávne, ale často označované ako "javory japonské", v jesennom období vstupujú do jednej zo svojich najkrajších etáp. Väčšina týchto javorov sa vyznačuje jemnou textúrou a menšími listami. Časť z nich patrí k stredným, či dokonca menším drevinám, ktoré sa hodia i do menších rodinných záhrad.

K najpopulárnejším patria odrody, ktoré majú po celú vegetáciu listy vyfarbené do červených odtieňov. Tie zelenolisté stoja trošku v ich tieni – a to je veľká škoda. Práve zelenolisté formy patria v parkoch a na záhradách k najväčším jesenným prekvapeniam. Ich listy sa v tomto čase prefarbujú do krásnych teplých odtieňov.

Jesenná farebnosť ale nie je u javorov úplne samozrejmá. Na intenzite ich vyfarbovania má vplyv viacero faktorov. Sú to hlavne svetelné pomery, výživa, kvalita pôdy a počasie.

Najkrajšie vyfarbenie dosiahnu tieto typy javorov, ak aspoň časť dňa na ne svieti slnko – rastliny pestované v tieni sa vyfarbujú menej, alebo oveľa neskôr, ak ich neponičí silnejší mráz. Na vyfarbenie javorov môže pôsobiť aj kvalita pôdy. V substrátoch dobre vyhnojených (hlavne s vyšším obsahom dusíka) majú javory chuť rásť do neskorej jesene, listy bývajú preto dlho zelené a neskôr rýchlo zhnednú. V kyslejších pôdach (tie javorom vyhovujú najviac) býva jesenné vyfarbenie intenzívnejšie než v pôdach neutrálnych. Zásadité pôdy ázijským javorom obvykle nesvedčia vôbec.

Jedným z hlavných aspektov vplývajúcich na jesenné vyfarbovanie javorov je počasie. Najvýraznejšie farebné predstavenie javory ponúknu za slnečných dní, ktoré striedajú chladné noci. Malý mrazík im nevadí, naopak farebnosti ešte viac prospeje. Silnejší, dlhšiu dobu trvajúci mráz ale dokáže listy javorom úplne popáliť a znehodnotiť. Aj preto je dobré, ak je to aspoň trochu možné, vyberať javorom miesto v závetrí a v chránenej polohe.