Vyznať sa v astrách nebolo nikdy jednoduché, ale nateraz je to ešte oveľa zložitejšie. Povedali by sme, že pribúdajú nové odrody a noví kríženci. Aj na tom niečo bude, ale hlavný dôvod je ešte trochu iný. Celý rod astier bol podrobnejšie preskúmaný, aj za pomoci nových molekulárnych metód. Podľa tohto výskumu sa ukázalo, že nie všetko, čo sme za astry doteraz považovali, astrami skutočne je.
Než sa tento výskum uskutočnil, staršia literatúra uvádzala, že astier je celkom okolo 600 druhov. Dnešná hodnota hovorí asi o 180 druhov, prevažne z Európy a Ázie. Tie (bývalé astry), ktoré pochádzajú zo Severnej Ameriky, boli rozčlenené asi na 10 samostatných rodov. To nás ako záhradníkov samozrejme zaujíma, lebo práve tieto americké druhy sú základom našich záhrad. Ostatnými menami vás nebudeme trápiť, ale jedno predsa len spomenieme. Je to rod Symphiotrichum – kam patria tie najbežnejšie záhradné druhy. Všetko vám to píšeme len preto, aby ste neboli prekvapení, a v našich predajniach u známych kvetov objavíte neznáme názvy.
Nijak nespochybňujeme vedeckú nutnosť týchto zmien, ale uznať musíme, že sa v záhradníckych kruhoch príliš neujali. Akosi sa lepšie vyslovuje slovo Astra, než Symphiotrichum, Sericocarpus či Almutaster.
Dôležitejšie než toto názvoslovie, je poznať vlastnosti a schopnosti týchto krásnych rastlín. Mnoho z nich rozkvitá až v druhej polovici leta a na jeseň. Pri zakladaní trvalkových záhonov by sme ich mali brať veľmi vážne, lebo plnú krásu ponúkajú aj na úplnom konci sezóny. Ostatné druhy už úplne zmizli, ale astry často ešte naplno kvitnú. Všetkým vyhovuje slnečné polohy. Pôdu obľubujú aspoň mierne vlhkú, i keď po zakorenení niektoré z nich zvládajú aj krátke obdobie sucha. Ako prérijné rastliny veľmi harmonicky pôsobia s vyššími druhmi tráv.
