Ich schopnosť loviť (prevažne) hmyz, im dáva značnú dávku atraktivity. Často zaujmú i ľudí, ktorým svet rastlín ešte nestihol riadne prirásť k srdcu. Ešte väčší dopad majú mäsožravé rastliny na detské duše. Nepochybne to bude i preto, že práve medzi mäsožravými rastlinami sa nachádza 1 z mála druhov, ktorý dokáže predvádzať pohyby viditeľné voľným okom. Je to severoamerická rastlina mucholapka obyčajná (Dionaea muscipula).
Ale aj ďalšie tipy mäsožravých rastlín sú na pohľad veľmi krásne – buď zaujímavé dutými listami či listami ozdobené lesklými kvapôčkami lepkavej hmoty. Medzi tropickými druhmi ale existuje niekoľko, ktoré pochádzajú z mierneho pásma, vďaka čomu sa dajú pestovať celoročne aj v našich klimatických podmienkach. Patrí sem napríklad aj náš druh rosičky – rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Je to ale drobučký druh, ktorý sa nachádza na rašeliniskách aj v našej prírode. Je ale chránená a z prírody ju brať je prísne zakázané.
Našťastie ale existuje niekoľko druhov pôvodom zo Severnej Ameriky, ktoré sú zvyknuté na silnú zimu – a tieto môžeme smelo pestovať aj u nás. Okrem už vyššie zmienenej mucholapky je to druh rosičky – Drosera filiformis a niekoľko druhov sarracénií s krásnymi trúbkovitými listami. Všetky tieto druhy rastú v kyslých, nikdy nevysychajúcich rašelinných pôdach. Preto je možné tieto rastliny pestovať v miniatúrnych rašeliniskách, alebo vo väčších nádobách tak, aby boli všetky rastliny lepšie pozorovateľné. Pre takéto situácie je najlepšie použiť nádoby bez odtokových otvorov, v ktorých sa ilúzia prírodného močiaru vytvára najjednoduchšie. Ako prídavok možno použiť malý kúsok samorastu či mokromilného machu.
Pri pestovaní týchto rastlín vonku treba mať na pamäti, že niektoré z nich na jeseň úplne zaschnú a zatiahnu – aby sa v jarnom období znovu prebrali k životu a vyrástli pripravené rozdávať novú porciu radosti.