Nastáva doba pierisov

Medzi stálezelenými drevinami nájdeme veľa zaujímavých druhov. Patria k nim aj rastliny, ktoré nesú meno pochádzajúce z gréckej mytológie. Latinsky aj slovensky znie preto toto meno úplne rovnako – je to Pieris.

Pierisy patria do čeľade vresovcovitých, podobne ako rododendrony, čučoriedky vresy a vresovce. 
Tieto krásne a nežné dreviny pochádzajú z Východnej Ázie, kde rastú vo vlhkých horských lesoch alebo ich okrajoch. Pri dostatočnej vlhkosti dobre zvládajú aj slnečné stanovište, často však rastú v polotieni i hlbokom tieni. Čím ale menej majú slnka, tým menej kvitnú. 

Pierisy ku šťastnému životu potrebujú stálu vlhkosť pôdy, ale nie úplne mokro, ocenia aj vysokú vlhkosť vzduchu. Jednou z podmienok úspešného pestovania je kyslá pôda s vysokým obsahom humusu. Nárokmi sa veľmi podobajú rododendronom a azalkám.

Okrem kvitnutia bývajú pierisy veľmi atraktívne aj krásnym pučaním mladých listov. Nové výhony obvykle majú aj inú farbu listov ako konáriky dospelé. Podľa odrody  bývajú čerstvé výhony  svetlo zelené, žlté alebo intenzívne červené. Čerstvo vyrastené výhony sú extrémne citlivé na mráz – niektorým odrodám stačí teplota na nule, aby zmrzli. Ak sa vám taká vec prihodí, nezúfajte. Ostrihajte špičky starších výhonov a zostaňte trpezlivý. Obvykle do 2 týždňov, ale pri dobrom počasí i skôr, začne pieris pučať znovu a jeho krása sa k vám na záhradu opäť vráti. Pri nákupe máte dokonca možnosť vybrať si, či chcete radšej odrodu nízku a kompaktnú (napr. ‘Debutante‘ či ‘Purity‘) , alebo nejakú vyššiu (‘Forest Flame‘).