Pierisy

Čeľaď vresovcovitých ponúka okrem rododendronov, vresov či čučoriedok ešte mnoho ďalších druhov, ktoré sa dajú na našich záhradách pestovať. Sú to obvykle veľmi atraktívne rastliny, často stálozelené. Do tejto skupiny patria aj pierisy (Pieris), rastliny s nápadnými úzkymi listami a charakteristickými kvetmi zvončekovitého tvaru.

Pochádzajú z Japonska a Taiwanu, kde neraz dorastajú do prekvapivých veľkostí impozantných kríkov. V záhradách sa ale obvykle stretávame s menšími kompaktnými kríkmi, alebo s odrodami, ktoré v našich podmienkach nemajú šancu dorásť do rozmerov ako v ich domovine. 

Obľuba pierisov stojí na niekoľkých efektoch, ktoré sa striedajú v čase. Už skoro na začiatku jari sa objavujú ich neprehliadnuteľné kvety. Sú síce malé, ale skoro vždy rozkvitajú v bohatých súkvetiach. Kvety u pôvodných druhov bývajú bielej alebo smotanovej farby, u nových odrôd môžu mať i príjemnú ružovú, ale i extravagantne nápadnú vínovo purpurovú farbu.

U niektorých odrôd môžeme obdivovať i veľmi výraznú farbu mladých, čerstvo vyrastených listov. Môžu mať žlté, svetlo zelené, ružové i ohňovo červené odtiene. Tento efekt trvá ale pomerne krátko. V tomto stave sú mladé listy veľmi citlivé, aj malý a krátko trvajúci mrazík ich dokáže zničiť. V podobnom prípade netreba ale prepadať zúfalstvu, stačí rastliny trošku od poškodených listov očistiť alebo mierne zrezať, za krátky čas na to z nižšie položených pupeňov vyrastú listy nové, opäť atraktívne vyfarbené.

Pierisy, podobne ako väčšina rastlín z čeľade vresovcovitých, preferujú kyslú, humóznu pôdu a vlhké prostredie. Pri dostatočnej vlhkosti pôdy i vzduchu dokážu pierisy obvykle prosperovať aj na slnečných stanovištiach. Obvykle dobre rastú aj v hlbšom tieni, tam ale slabšie kvitnú. Menšie, kompaktné odrody dobre vyzerajú aj pri pestovaní v nádobách. Tie by však nemali byť umiestnené na príliš teplom a suchom mieste.