Strieborné sú do sucha

Je to síce pravda, napriek tomu nám príroda ponúka pár indícií, ako si aspoň trošku pomôcť. Ideálne je o konkrétnej rastline niečo vedieť – už len miesto pôvodu o mnohom napovedá. Ale aj bez základných znalostí niekedy vieme vytušiť, aké nároky rastliny majú.

Týka sa to hlavne rastlín, so šedou či striebornou farbou listov. Prípadne rastlín, ktorých listy pokrývajú jemné chĺpky šedej farby. Sú to práve ony, ktoré spôsobujú, že slnečný svit dopadajúci na povrch listov sa odráža do priestoru a rastliny sa tak neprehrievajú a nevyparujú tak veľké množstvo vody. 

Okrem chĺpkov môže rastliny chrániť tenká vosková vrstvička, ktorá má rovnaký účinok. Tá je dobre zreteľná napríklad u tzv. strieborných ihličnanov  - ako je smrek pichľavý (Picea pungens), či jedľa plstnatoplodá (Abies lasiocarpa).

U trvaliek sa šedivé listy objavujú pomerne často – u niektorých palín (Artemisia), čistcov (Stachys), kotúčov (Eryngium), kostrav (Festuca), šalvií (Salvia) či horských klinčekov (Dianthus).

Tieto rady nenahradia skutočné poznávanie jednotlivých nárokov rastlín, ale môžu byť významným pomocníkom pri rozhodovaní o nákupe a výsadbe niektorých druhov rastlín.