V prvej etape je určitá „váhavosť“ popínavých drevín celkom bežná. Čím bujnejšia je popínavá drevina v dospelosti, tým pomalší môže byť jej štart. Pasivita v prvom roku od výsadby sa prejavuje nad povrchom pôdy. V podzemí sa dejú veci presne opačné – rastlina tam zakoreňuje, živelne obsadzuje každý voľný kúsok pôdy. Je to nevyhnutné pre budúce roky – ak sa má rozbehnúť smerom k slnku v rýchlosti niekedy až niekoľko metrov za rok (vistérie, niektoré ruže, stavikrv baldšuánsky), potrebuje mať dostatok živých koreňov, ktoré sa postarajú o transport dostatočného množstva živín a vody.
Z toho všetkého vyplýva, že ak sú popínavé rastliny v dobrej kondícii, bývajú nielen bujné, ale i veľmi ťažké. Toto by sme mali brať do úvahy, keď ich ako malé sadíme na trvalé stanovište. Preto veľmi opatrne s výsadbou k funkčným bránkam i drôteným plotom. Tie sa po niekoľkých rokoch môžu ocitnúť v priamom ohrození od popínavých krásavíc. Ani hromozvod nie je dobrou oporou pre popínavé dreviny.
Naopak, okrem klasických opôr ako sú stĺpy altánkov a terás, či rôzne steny a múry, máme pre použitie popínavých druhov drevín ešte radu málo používaných riešení. Budovanie vertikálnych prvkov na záhrade sa možnosti využitia potenciálu týchto rastlín výrazne zväčšujú. Pre využitie popínavých drevín v otvorenom priestore môžeme budovať rôzne opory. Niekedy dobre poslúži obyčajný drevený hranol z tvrdého dreva, alebo kovové obelisky, ktoré svedčia napríklad popínavým ružiam alebo plamienkom . Využitie týchto vertikálnych prvkov dokáže záhrade dať mimoriadny náboj, zvlášť ak ešte chýba efekt narastených stromov. Samostatným prvkom je pergola, ak je záhrada veľká, zaslúži si veľkú i dlhú pergolu. Môže byť priama, ale nie je to za každú cenu nutné. Pergola obrastená popínavými rastlinami je síce náročný, ale krásny záhradný prvok.
Hydrangea petiolaris
pergola
pergola
popínavá ruža vo verejnej zeleni
popínvé ruže na kovových oporách
Vistéria
využitie dreveného hranolu