V prvej etape je určitá „váhavosť“ popínavých drevín celkom bežná. Čím bujnejšia je popínavá drevina v dospelosti, tým pomalší môže byť jej štart. Pasivita v prvom roku od výsadby sa prejavuje nad povrchom pôdy. V podzemí sa dejú veci presne opačné – rastlina tam zakoreňuje, živelne obsadzuje každý voľný kúsok pôdy. Je to nevyhnutné pre budúce roky – ak sa má rozbehnúť smerom k slnku v rýchlosti niekedy až niekoľko metrov za rok (vistérie, niektoré ruže, stavikrv baldšuánsky), potrebuje mať dostatok živých koreňov, ktoré sa postarajú o transport dostatočného množstva živín a vody.
Z toho všetkého vyplýva, že ak sú popínavé rastliny v dobrej kondícii, bývajú nielen bujné, ale i veľmi ťažké. Toto by sme mali brať do úvahy, keď ich ako malé sadíme na trvalé stanovište. Preto veľmi opatrne s výsadbou k funkčným bránkam i drôteným plotom. Tie sa po niekoľkých rokoch môžu ocitnúť v priamom ohrození od popínavých krásavíc. Ani hromozvod nie je dobrou oporou pre popínavé dreviny.
Naopak, okrem klasických opôr ako sú stĺpy altánkov a terás, či rôzne steny a múry, máme pre použitie popínavých druhov drevín ešte radu málo používaných riešení. Budovanie vertikálnych prvkov na záhrade sa možnosti využitia potenciálu týchto rastlín výrazne zväčšujú. Pre využitie popínavých drevín v otvorenom priestore môžeme budovať rôzne opory. Niekedy dobre poslúži obyčajný drevený hranol z tvrdého dreva, alebo kovové obelisky, ktoré svedčia napríklad popínavým ružiam alebo plamienkom . Využitie týchto vertikálnych prvkov dokáže záhrade dať mimoriadny náboj, zvlášť ak ešte chýba efekt narastených stromov. Samostatným prvkom je pergola, ak je záhrada veľká, zaslúži si veľkú i dlhú pergolu. Môže byť priama, ale nie je to za každú cenu nutné. Pergola obrastená popínavými rastlinami je síce náročný, ale krásny záhradný prvok.