Rajčiny patria do čeľade ľuľkovitých. Okrem iných, sem patria aj zemiaky, baklažány, papriky, tabak, extravagantný durman či magická, tajomná a liečivá mandragora. Mnoho rastlín z tejto čeľade je silne toxických a zároveň liečivých. Do tejto skupiny patrí aj ľuľkovec zlomocný.
Rajčiny pochádzajú z Južnej Ameriky, neskôr sa dostali do Strednej Ameriky. Ako úžitkovú rastlinu ju poznali Aztékovia, ktorí ju konzumovali pravdepodobne už v 7. storočí. Označovali ju názvom xitomatl – z čoho neskôr vzniklo anglické slovo tomato. Keď budete obedovať tomatovú polievku, spomeňte si na Aztékov. Vlastne oni za to môžu.
Prvé semená rajčín sa dostali do Európy v prvej polovici 16. storočia. Ich plody vzbudzovali u verejnosti nedôveru a obavy. Preto sa rajčiny v začiatku pestovali ako rastliny okrasné.
Rajčina ale nie je iba potravinou či korením. Obsahuje veľa látok, ktoré majú široké využitie. Jednou z nich je napríklad lycopein – červené farbivo, ktoré má silné, antioxidačné účinky, podporuje imunitný systém, priaznivo pôsobí na ochorenia prostaty a chráni ľudský organizmus od niektorých civilizačných chorôb.
Rajčina nakrájaná na plátky môže posúžiť aj ako liek. Používa sa ako prostriedok rýchlej, prvej pomoci pri ľahkom oparení či popálení kože.
Jedinečné vlastnosti rajčín sa môžu využiť i pri pestovaní iných rastlín. Špecifická vôňa, ktorú vylučujú listy rajčín, odpudzuje niektoré druhy škodlivého hmyzu. Premysleným kombinovaním rôznych rastlín možno prirodzeným spôsobom zabezpečiť ich účinnú ochranu pred škodcami.
Súčasnosť pozná tisícky kultivarov rajčín. Niektoré sú najvhodnejšie pre priamy konzum, na varenie, pre výroby pretlakov a kečupov. Ďalšie sú vhodné pre sušenie, pečenie či konzervovanie v celku. Rajčiny, ktoré musia prekonať na ceste k zákazníkovi obrovské vzdialenosti, sú vyšľachtené tak, aby mali pevnú šupku a vydržali dlhý transport. To potom aj ovplyvňuje ich chuť.
